reklama

Koaličná kríza ako signál krízy existencie samostatného štátu

Koaličná kríza, ktorú tradičné médiá opisujú ako boj medzi R. Sulíkom a I. Matovičom, však pri aplikovaní nadhľadu a dostatočne veľkého odstupu, môže byť signálom krízy existencie samostatného štátu. Načo je  štát, ktorý nefunguje?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nič iné sa na Slovensku na začiatku jari 2021 asi nedeje – okrem koaličnej krízy a pokračujúcej pandémie. Medzitým život plynie, ale je plný neistôt a podráždenia z toho, že už rok žijeme obmedzené životy, podráždenie je občas ešte väčšie, keď sa dočítame o desaťtisícoch, ktoré sa vracajú z exotických dovoleniek, a keď vidíme, ako u susedov oslavujú životné jublieum spolu s celou rozvetvenou rodinou.

Koaličná kríza, ktorú tradičné médiá opisujú ako boj medzi R. Sulíkom a I. Matovičom, pričom unisono stoja na strane predsedu „liberálnej“ strany SaS, namiesto toho, aby sa správali a informovali nezávislo, objektívne a nestranne, však pri aplikovaní nadhľadu a dostatočne veľkého odstupu môže byť signálom krízy omnoho hlbšej a dôležitejšej – totiž krízy existencie samostatného štátu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednoducho – načo je komu štát, ktorý nefunguje a ktorého zmysel nepoznáme a ani sa o hľadanie takého zmyslu nikto nesnaží?

Úroveň demokracie sa nezvyšuje.

Demokracia je diskusia, a tá na Slovensku prakticky neexistuje. Ukazuje sa, že samostatný slovenský štát za tridsať rokov ešte nenašiel svoj zmysel. Krehké demokratické hodnoty sa už takmer úplne rozpadli a koaličná kríza dnes nie je o podstatných témach, ale o osobných animozitách a osobnostných predpokladoch na výkon funkcie.

Na podstatné otázky o rozvoji štátu nevieme odpovedať a ani nevieme vyjadriť svoj názor.

Vedel by dnes obyčajný občan povedať, aké riešenia v školstve presadzuje OľaNO? Akú víziu environmentálnej politiky má strana Sme Rodina? Akú hospodársku politiku má v pláne realizovať Hlas? Malo by Slovensko poskytovať zahraničnú pomoc chudobným štátom? A čo na to povie propodnikateľská strana Sloboda a Solidarita?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo robiť, aby sme o 30 rokov mali dobré dôchodky? Otvoriť spoločnosť pre príchod ekonomických migrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a bývalej Juhoslávie? Prečo nemáme rýchlovlaky? Prečo nemáme umenie, galérie a múzeá na svetovej úrovni? Koľko turistov navštívi naše veľhory a aká je vôbec štátna politika podpory cestovného ruchu? Ako vyriešiť priepastné regionálne rozdiely a pozdvihnúť nízke mzdy na východnom a južnom Slovensku? Ako byť naozaj súčasťou západu?

Oproti tomu vie obyčajný občan bez problémov odpovedať na to, kto by s kým šiel do koalície, čo si R. Sulík myslí o I. Matovičovi, vieme vysloviť rýchle názory na aktuálne správanie sa V. Remišovej a zdôrazňovať, že Fico a aj Pellegrini sú mafia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Diskusné relácie už nepozývajú k tematickým diskusiám straníckych expertov, aby prezentovali a obhajovali riešenia v hospodárskej, environmentálnej, sociálnej, vzdelávacej politike. Už vidíme len predsedov strán, ako sa v priamom prenose hádajú, alebo sa maximálne zhodnú pri otázkach o legislatívnej úprave spolužitia ľudí rovnakého pohlavia.

Tento stav dávam za vinu aj (mienkotvorným) médiám. Fungujú síce podľa platného zákona, ale podľa mňa už dávno rezignovali na svoje etické poslanie byť nositeľom nezávislých, objektívnych informácií a spoločenskej diskusie, špeciálne tak, aby priestor dostali rôzne názory, v mene podpory plurality názorov a podpory slobody slova a demokracie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K veciam verejným sa v tradičných médiách pravidelne vyjadrujú tie isté mienkotvorné osobnosti. Sú to važení ľudia a ich slová zavážia, ale kde je tu princíp slobody slova tak, aby sa k rozličným témam mohli vyjadriť aj osobnosti z iného než konzervatívno-liberálneho spektra? Nie je potom len logické, že sa tieto iné názory zhromažďujú v netradičných médiách? Kde je počuť názory tej časti spoločnosti, ktorá sa nedefinuje ako občiansko-konzervatívna a liberálna? V mene silnejšej demokracie by mal dostať šancu na prezentovanie svojich politík aj opozičný Smer-o-Hlas. Nech sa prezentovaním svojich myšlienok dostanú do konfrontácie, inak sú len ticho a v aktuálnom chaose vládnej koalície sa tak samozrejme a jednoducho stávajú alternatívou, podľa médií mafiánskou.

Opýtajte sa reprezentatívnej vzorky občanov- čo je demokracia, načo nám je? Deň za dňom, rok za rokom, sa verejná diskusia z boja za demokraciu, za Európu, za hodnoty, a hlavne za lepší štát, po desaťročiach stredania sa autoritárskych s viac-menej demokratickými vládami, premenila už len na osobné spory, nechutné, hrubé osobné útoky a podrazy štátnych reprezentantov.

Komunálne samosprávy sú mimo dohľadu centrálnych médií, a ani pre občanov nie je atraktívne pozorne sledovať, čo sa deje v ich meste. V mnohých mestách si volia rovnakých primátorov už štvrťstoročie a zo zotrvačnosti a zo všetkého, čo nefunguje, obviňujú centrálnu vládu.

(Hmm, nemohol by byť jedným zo zmyslov samostatného štátu napríklad budovať kompetenčne silné, a sebavedomé komunálne samosprávy?)

Chýbajú nám naozaj nezávislé inštitúcie, do ktorých sa vláda nestará. Nevieme si to azda už ani predstaviť. Aktuálne sa orgány činné v trestnom konaní nestarajú o to, kto má väčšinu v parlamente, ale pracujú podľa zákona a je to taká veľká udalosť, že sa nezávislosť polície a vyšetrovateľov dostáva na titulné strany novín. Je to však rovnako smiešne ako keby sme na titulných stranách čítali o tom, že štátne pošty dnes otvorili svoje prevádzky načas.

Koaličná kríza strán, ktoré pred rokom prevzali moc v štáte, je len výsledkom dlhodobého všeobecného nezáujmu o budovanie demokratického štátu a aj o budovanie akéhosi charakteru štátu.

Práve na jednom cestovateľskom webe čítam o Dánsku: Famous for their Viking heritage, modern-day Danes have made a new reputation for themselves as some of the happiest and most peaceful people in the world.

Čo by asi tak cestovateľský web napísal o Slovensku? A čo by o ňom povedali vlastní obyvatelia? Čo je to za štát, ktorý čoskoro oslávi 30. výročie vzniku? Nebol by som asi ďaleko od pravdy, ak by dominovala odpoveď mafiánsky.

Bývalá nórska populárna premiérka Gro Harlem Brundtland v novoročnom príhovore roku 1992 dala svojmu štátu nové heslo: Det er typisk norsk å være god (Typické nórske je byť dobrý). Tento slávny citát pretrváva v nórskej spoločnosti dodnes a má široký význam. Zdôrazňuje byť dobrým v zmysle podávania výkonov v športe, v umení, v podnikaní, ale aj v morálke a vo výkone verejnej funkcie. Nórsko je už roky dobrý štát. Je to typické nórske byť dobrý.

Slovensko potrebuje autority, ktoré dajú štátu istý charakter. Lenže aký charakter dávajú štátu predstavitelia minulej i súčasnej vládnej koalície?

Slovensko by malo mať ambíciu byť dobré a predovšetkým byť poctivé. Keď bude štát poctivý, budú poctivejší aj obyvatelia takého štátu.

Nie je poctivé opisovať diplomovky, nie je poctivé, keď sa minister hospodárstva ako člen kolektívneho orgánu – vlády SR, verejne negatívne vyjadruje k rozhodnutiam vlády SR, ktorej je sám členom, a nie je poctivé, keď vláda obmedzuje mobilitu, aby zároveň členovia vlády cestovali na dovolenky do zahraničia, nie je poctivé, keď predseda vlády nekoná, keď nie je spokojný s výkonom svojho ministra, a nie je poctivé správať sa podlo voči vládnym partnerom a poza chrbát objednávať neschválené vakcíny za milióny eur, nie je poctivé, keď hlava štátu verejne vyzýva premiéra na demisiu, a rovnako nie je poctivé, keď médiá neinformujú nestranne.

Dlhodobá ignorácia budovania demokratického štátu a aj nestranných médií, v celej šírke významu, a tiež nedostatok demokratov v politike (Iveta Radičová by sa mala vrátit) je podľa mňa prapríčinou dnešnej hlúpej koaličnej krízy eg predsedov strán.

Osobné spory a nadraďovanie osobných potrieb politikov a ich osobný pohľad na správu štátu budú dominantnou črtou slovenskej politiky dovtedy, dokiaľ sa budovanie demokratického štátu, s etickými, nezávislými médiami a skutočne nezávislými inštitúciami, nestane občianskou a politickou ambíciou.

Po skoro tridsiatich rokoch existenie je Slovenská republika znovu akoby na počiatku – s demokratickou vládou, bez egocentrických politikov a s nadstraníckou prezidentkou sa ambícia nájsť zmysel štátu a zadefinovať jeho charakter môže naplniť.

Už by bolo načase.

Martin Baranovic

Martin Baranovic

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  76x

Background v médiách a komunikácií na Slovensku a background v podnikaní a operatívnom manažmente v Nórsku. Veľa čítam, veľa počúvam a začínam znovu viac freelancersky-novinársky tvoriť. Záleží mi na kvalite demokracie a na kvalitných médiách na Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu